Na Slovensku máme niekoľko problémov so stavbou diaľnic – najčastejšie príčiny sú:
- Finančné obmedzenia: Stavba diaľnic je nákladná záležitosť a máme obmedzený dostupný rozpočet na tieto projekty. Rozpočtové obmedzenia u nás vedie k oneskoreniam alebo zastaveniu výstavby diaľnic.
- Byrokracia a administratívne procesy: Proces získavania povolení a schválení pre diaľničné projekty je zdĺhavý a komplikovaný.
- Problémy so získaním pozemkov: Získanie potrebných pozemkov pre stavbu diaľnice je u nás problematické, čo môže spôsobiť oneskorenie projektu. Vyvlastňovanie pozemkov a riešenie nesúhlasov s vlastníkmi trvá často dlhý čas.
- Technické a inžinierske problémy: Náročná geológia, zložitý terén, alebo problémy so stabilitou pôdy spôsobujú technické problémy a oneskorenia pri stavbe diaľnic.
- Zmeny v politickej vláde: Zmeny v politickej vláde vedie často k zmene priorít, vrátane tých týkajúcich sa infraštruktúry. Nové vlády často prerušia existujúce projekty alebo sa rozhodnúť pre iné priority.
- Protesty a verejný nesúhlas: V niektorých prípadoch sa objavujú protesty a verejný nesúhlas so stavbou diaľnic z dôvodu obáv o životné prostredie, nevhodného umiestnenia diaľnice alebo iné otázky, čo môže viesť k oneskoreniam alebo zastaveniu projektov.
- Nedostatočné plánovanie a riadenie projektov: Neefektívne plánovanie a riadenie projektov môže spôsobiť predĺženie trvania stavby a nadmerné náklady.
- Technologická nedisciplína a nedodržiavanie harmonogramu výstavby realizovaných diaľnic.
Technologická nedisciplína a nedodržiavanie harmonogramu výstavby realizovaných diaľnic sa v poslednom období stala významným faktorom pri zdržaní výstavby našich najvýznamnejších infraštruktúrnych projektov s kľúčovým vplyvom na rýchlosť dostavby “hlavných tepien” našej diaľničnej siete.
Vyhradená stavba – pojem z nového Zákona o výstavbe
Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní, ktoré boli schválené po takmer piatich desaťročiach od prijatia pôvodnej legislatívy, nadobudnú účinnosť v roku 2024.
Cieľom novej právnej úpravy je odstránenie nedostatkov doterajšej legislatívy a zohľadňovanie súčasných potrieb spoločnosti. Výsledkom by malo byť zjednodušenie a zrýchlenie povoľovania výstavby, digitalizácia, ale aj prísnejšie postihy voči čiernym stavbám.
V neposlednom rade zavádza aj významné zmeny v oblasti špeciálnych stavieb, konkrétne stavieb, ktorý zákon definuje ako stavby vyhradené. Pričom zákon o výstavbe priamo zavádza povinnú certifikáciu generálnych zhotoviteľov týchto stavieb.
V § 2 Zákona o výstavbe “Stavba, budova, susedný pozemok a susedná stavba” v bode 5 je presná definícia “vyhradenej stavby”. Podľa tohto bodu
Vyhradená stavba je budova alebo inžinierska stavba, ktorá je technologicky náročná alebo konštrukčne neobvyklá, ktorá z hľadiska rozsahu stavebných prác a technológie stavebných prác a použitých stavebných výrobkov kladie zvýšené nároky na organizovanie výstavby, na koordináciu činností vo výstavbe a na potrebné technické vybavenie zhotoviteľa stavby.
Zoznam vyhradených stavieb je uvedený v prílohe č. 4. Zákona o výstavbe a a v § 22 Zhotoviteľ stavby toho istého zákona v bode 4 definuje
Zhotovovanie vyhradenej stavby je vyhradené generálnemu zhotoviteľovi stavby, ktorý je držiteľom platného certifikátu systému manažérstva zhotoviteľa vyhradenej stavby zapísanému v zozname certifikovaných generálnych zhotoviteľov vyhradených stavieb.
Certifikáciu vykonáva akreditovaný certifikačný orgán na základe výsledku preverenia spôsobilosti zhotoviteľa stavby.
Zákonodarca stanovuje osobitné požiadavky na vyhradenú stavbu. Tieto osobitné požiadavky sú dôležité vzhľadom na výšku investície do vyhradených stavieb (často rádovo v desiatkach až stovkách miliónov EUR), časovej náročnosti výstavby vyhradenej stavby ale aj celkového rozsahu technologických procesov vyhradených stavieb (ktorých zoznam je špecifikovaný v prílohe č. 4 zákona o výstavbe), pod ktoré patria technologicky najťažšie a ekonomicky najdrahšie stavby.
Všetky tieto stavby si vyžadujú osobitnú kvalifikáciu zhotoviteľa tejto stavby, či už z pohľadu kompetencie, materiálneho a zdrojového zabezpečenia zhotoviteľa, ale najmä systémových požiadaviek na opakovateľnosť jednotlivých procesov pri samotnej realizácie vyhradenej stavbe.
Prečo certifikát zhotoviteľa vyhradenej stavby?
Cieľom zavedenia systému certifikácie systému manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb je zvýšenie kvality realizácie vyhradených stavieb na Slovensku, zabezpečenie opakovateľnosti procesov u jednotlivých zhotoviteľov aj v dlhšom časovom intervale vzhľadom na priemernú dĺžku realizácie vyhradených stavieb (niekoľko rokov) a dokončenie diela v zmysle schválených vopred definovaných súťažných parametrov investora.
Podľa tejto právnej úpravy by vyhradené stavby mali zhotovovať len zhotovitelia, ktorí spĺňajú isté kvalifikačné predpoklady a majú certifikovaný systém manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb akreditovanými certifikačnými orgánmi.
Ako získať certifikát zhotoviteľa vyhradenej stavby?
Na začiatku potrebné požiadať o certifikáciu systému manažérstva zhotoviteľa vyhradenej stavby.
Po úspešnom absolvovaní certifikačného auditu systému manažérstva zhotoviteľa vyhradenej stavby je úspešnej firme vydaní certifikát zhotoviteľa vyhradenej stavby. Následnej je potrebné s týmto certifikátom sa zapísať do registra zhotoviteľov vyhradených stavieb.
Certifikát je platný 5 rokov, pričom v pravidelnom intervale je držiteľ certifikátu podľa konkrétnej certifikačnej schémy v pravidelných intervaloch preverovaný.
Pre konkrétnu ponuku pre získanie certifikátu zhotoviteľa vyhradených stavieb prosím vyplňte formulár vpravo so žiadosťou o expresnú ponuku na certifikáciu systému manažérstva zhotoviteľa vyhradenej stavby alebo nám napíšte na adresu ponuka@vyhradene-stavby.sk
