Certifikácia systému manažérstva zhotoviteľov vyhradených stavieb je kľúčovým krokom k zlepšeniu kvality, bezpečnosti a efektivity technologicky náročných a konštrukčne unikátnych stavieb. Od zavedenia Dokumentu Posudzovanie zhody, ktorý bol vydaný 1. júla 2024, získavajú stavebné firmy nové možnosti na preukázanie svojej kvalifikácie a spôsobilosti.
Systém manažérstva zhotoviteľov vyhradených stavieb
Hlavným cieľom certifikácie je zabezpečiť, že vyhradené stavby budú realizované firmami, ktoré spĺňajú stanovené kvalifikačné požiadavky, disponujú dostatočným počtom kvalifikovaných zamestnancov, majú preukázateľné skúsenosti s náročnými projektmi a implementovali požiadavky systému manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb. Tento proces prináša mnohé výhody vrátane zvýšenia dôvery investorov, zlepšenia organizačných procesov a zabezpečenia vyššej úrovne bezpečnosti na stavbách.
Dokument Posudzovanie zhody, ktorý vydal Zväz stavebných podnikateľov Slovenska a bol akceptovaný ako akreditačný štandard na základe rozhodnutia Slovenskej národnej akreditačnej služby (SNAS) a zároveň požiadavka na implementovanie systému manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb bola zahrnutá do novely zákona o výstavbe, stanovuje okrem iného aj požiadavky na akreditáciu certifikačných orgánov a kvalifikačné požiadavky na stavebné firmy.
Certifikačné orgány musia spĺňať normy rady EN ISO/IEC, ako napríklad EN ISO/IEC 17021-1:2015, aby mohli vykonávať audity a certifikácie s odbornou spôsobilosťou a nezávislosťou. Stavebné firmy, ktoré sa uchádzajú o certifikát, musia preukázať splnenie požiadaviek noriem ISO 9001:2015, EN ISO 14001:2015 a STN EN ISO 45001:2018, ako aj referencie z realizácie vyhradených stavieb.
Proces certifikácie je rozdelený do dvoch certifikačných schém. Schéma A.1 je určená pre firmy, ktoré už spĺňajú všetky kvalifikačné požiadavky vrátane dostatočného počtu referencií. Schéma A.2 naopak umožňuje certifikáciu firmám, ktoré ešte nespĺňajú požiadavku na dostatočný počet referencií, ale deklarujú predpoklad ich získania v priebehu nasledujúcich piatich rokov, čo zodpovedá jednému certifikačnému cyklu.
Kľúčové rozdiely medzi SMZVS a ISO 9001
Norma ISO 9001 stanovuje rámec pre riadenie kvality organizácií, avšak SMZVS ide ďalej v špecifikáciách týkajúcich sa vyhradených stavieb. Tu sú hlavné dodatočné požiadavky SMZVS:
1. Kontext organizácie a súvislosti (kapitola 4)
SMZVS vyžaduje hlbšie pochopenie externých a interných faktorov ovplyvňujúcich systém manažérstva. Organizácia musí pravidelne monitorovať potreby zainteresovaných strán vrátane investorov, subdodávateľov a regulačných orgánov. Tieto požiadavky vyžadujú väčšiu administratívnu náročnosť a schopnosť koordinácie viacerých zainteresovaných strán.
2. Vodcovstvo a záväzok (kapitola 5)
Na rozdiel od ISO 9001, SMZVS požaduje jasné vyjadrenie zodpovednosti vrcholového manažmentu za efektívnosť systému. Musia byť určení predstavitelia zodpovední za dodržiavanie SMZVS, ktorí preukazujú odbornú spôsobilosť v oblasti vyhradených stavieb. Táto požiadavka kladie dôraz na formálnu dokumentáciu kompetencií a zapojenie manažmentu.
3. Hodnotenie rizík a príležitostí (kapitola 6)
SMZVS zavádza systematické posudzovanie rizík špecifických pre vyhradené stavby, ako sú technologické riziká, bezpečnostné hrozby a koordinácia zmluvných strán. Táto oblasť si vyžaduje pravidelné aktualizácie registra rizík a implementáciu opatrení na ich minimalizáciu.
4. Plánovanie a prevádzka (kapitoly 7 a 8)
SMZVS kladie dôraz na preukázateľné plánovanie a predvýrobnú prípravu. Organizácia musí zabezpečiť dokumentáciu ako sú plány BOZP, harmonogramy stavieb či záznamy o interných auditoch konkrétnych stavieb. Tieto procesy predstavujú zvýšenú administratívnu záťaž a vyžadujú dodatočné zdroje.
5. Monitorovanie a audit (kapitola 9)
Interné audity v SMZVS vyžadujú špecializáciu na vyhradené stavby. Organizácia musí zabezpečiť vyškolenie audítorov a zaviesť pravidelné audity každej vyhradenej stavby, čo môže byť náročné pre organizácie bez dostatočnej kapacity.
Prvé skúsenosti s implementáciou SMZVS
Prvé skúsenosti ukázali, že certifikácia systému manažérstva je dôležitým nástrojom na zlepšenie kvality výstavby. Záujem stavebných firiem o certifikáciu je vysoký, čo dokazuje ich záväzok k dodržiavaniu najvyšších štandardov. Niektoré firmy však narážajú na výzvy pri splnení kvalifikačných požiadaviek, najmä čo sa týka referencií. Schéma A.2 však poskytuje riešenie tým, že umožňuje firmám získať certifikáciu aj bez okamžitej splnenia tejto požiadavky.
Implementácia certifikácie systému manažérstva priniesla niekoľko kľúčových poznatkov:
- Náročnosť splnenia požiadaviek týkajúcich sa referencii – hlavnou výzvou bola požiadavka na dostatočný počet referencií. Schéma A.2 umožňuje preklenúť problém týkajúcich sa referencii tým, že poskytuje firmám čas na ich získanie.
- Kompetenčné požiadavky – preukázanie spôsobilosti zamestnancov v zmysle prílohy B1 dokumentu pre posudzovanie zhody je často výzvou, najmä pre menšie organizácie. Pre mnohé stavebné organizácie je však podmienka týkajúca sa minimálne 2 ročného zamestnania na plný úväzok u vybraných pracovníkov v zmysle prílohy B1 dokumentu pre posudzovania zhody náročná a v krátkom čase aj nesplniteľná a to napriek tomu, že dokument sa pripravuje 4 roky a stavebné organizácie o tejto podmienke vedia minimálne od roku 2021, keď prebehol pilotný projekt testovania certifikačnej schémy a dokument bol zverejnený na stránkach regulátora a následne aj na stránke Úradu pre územne plánovanie a výstavbu.
- Koordinácia subdodávateľov – radenie externých dodávateľov a ich zosúladenie s požiadavkami SMZVS je komplexné, najmä pri veľkých projektoch. Pravdepodobne bude najlepšie v čase vyžadovať implementáciu systému manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb aj od svojich subdodávateľov.
- Pozitívna spätná väzba – certifikované firmy zaznamenali zvýšenú dôveru zo strany investorov a regulačných orgánov.
Pozitívne dopady
- Zvýšenie dôvery investorov– certifikácia podľa SMZVS poskytuje dôkaz o schopnosti organizácie realizovať technologicky náročné stavby.
- Jasné procesy – detailné požiadavky na dokumentáciu a plánovanie zlepšujú predvídateľnosť a kvalitu výstavby.
- Lepšia pripravenosť na riziká – systémové hodnotenie rizík pri realizácii vyhradených stavieb a plánovanie opatrení umožňujú efektívnejšie riadenie nečakaných situácií.
Adaptácia organizácií
Mnohé organizácie zistili, že úspešná implementácia SMZVS vyžaduje:
- Investície do školení zamestnancov,
- Zavedenie nových systémov na monitorovanie a meranie výkonnosti,
- Vývoj štandardizovaných procesov a formulárov na riadenie vyhradených stavieb.
Výzvy a ďalšie kroky
Proces certifikácie priniesol výzvy, najmä v oblasti prípravy dokumentácie a adaptácie na nové normy. Certifikačné orgány sa zároveň museli adaptovať na požiadavky akreditácie. Do budúcna sa očakáva:
- posilnenie kapacít certifikačných orgánov (podľa informácii s akreditačného procesu prvého akreditovaného certifikačného orgánu pre systémy manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb – certifikačný orgán ACB s.r.o. na proces certifikácie vytvoril samostatné tímy o celkovom počte cca 30 audítorov a technických expertov),
- rozvoj vzdelávacích programov pre stavebné firmy ,
- zvýšenie povedomia o výhodách certifikácie.
Prvé skúsenosti ukázali, že implementácia Dokumentu Posudzovanie zhody a certifikácia systémov manažérstva zhotoviteľov vyhradených stavieb sú nevyhnutné na profesionálne riadenie a realizáciu technologicky náročných projektov. Tento proces nastavuje vysoké štandardy a vytvára rámec, ktorý umožňuje budovať bezpečné, kvalitné a inovatívne stavby, ktoré prispievajú k rozvoju spoločnosti.
SMZVS predstavuje dôležitý krok k profesionalizácii sektora vyhradených stavieb. Napriek tomu, že jeho implementácia prináša výraznú administratívnu a organizačnú záťaž, výhody v podobe zvýšenej dôvery investorov, lepšieho riadenia rizík a vyššej efektivity prevažujú nad počiatočnými výzvami. Pre firmy, ktoré už implementovali ISO 9001, je SMZVS prirodzeným krokom k vyššej úrovni kvality a bezpečnosti vo výstavbe.
